História
Zámok Hof (Shloss Hof) je najväčšou barokovou stavbou v Rakúsku a nachádza sa len pár kilometrov vzdušnou čiarou od Devínskej novej vsi. Vstup je však možný cez hraničný priechod Berg cez Hainburg an der Donau. Má obrovskú rozlohu presahujúcu 50 hektárov, vlastný statok, kone, aj vlastnú mini zoo s hospodárskymi zvieratami hoci lama vo výbehu skôr z toho robí naozaj zoo. Miesto je svojou polohou a prístupným parkovaním vhodné ako rodinný výlet. Fungujú akcie s cenami lístkov.

História od Savojského k Habsurgovcom
Postavili ho v roku 1726 podľa želania princa Eugena Savojského, ktorý zrejme nevedel od samej radosti čo s peniazmi a vrazil do výstavby objektu a úpravy pozemku veľkú sumu. Pri jeho výstavbe nebol architekt Johann Lucas von Hildebrandt nijak obmedzovaný. Stovky pracovníkov, záhradníkov a remeselníkov pracovalo na pláne Hildebrandta až kým sa nedosiahlo vytúženého cieľa a podoby celého komplexu. Dokončený bol v roku 1730. Cisárovná Mária Terézia neskôr v roku 1755 získala darom celý zámok/kaštieľ a dočkal sa rozsiahleho vylepšenia, plnil úlohu prázdninového sídla Habsurgovcov a nezostalo len pritom. Konali sa tu rôzne iné slávnosti, niektoré návštevy pre blízke lesy a lúky využili polohu na lov a hony, aj keď nie vo veľkej miere. Miesto bolo obľúbené pre svoj pokoj. Roky až do svojej smrti v roku 1765 trávil František Štefan od jari do neskorej jesene na nádvorí. Po jeho smrti aby zvýšila Mária Terézia význam celému objektu a najmä hlavnej budove, nechala zbúrať strechu a pristavať ďalšie poschodie, pričom v tej podobe je objekt do dnešnej doby. Prestavba prebiehala od jari do jesene roku 1770.

Armáda v zámku Hof
Koncom 19. storočia to bol cisár Franz Jozef, ktorý celý objekt prenechal ríšskej armáde. Dovtedy ani poslední panovníci rodu neprejavili záujem o toto sídlo a zdalo sa príťažou ho udržiavať. Preto sa aj František Jozef rozhodol prenechať ho armáde, ktorá tu mala možnosti pre jazdectvo, sklady pre delostrelectvo aj ubytovanie pre vyšších armádnych veliteľov. Všetky cennosti a bohatá výzdoba, ktorá sa mohla, odniesli do Viedne, čo sa neskôr stalo majetkom rôznych múzeí, zbierok, alebo doplnili interiér Viedenského paláca. Všetky predmety boli odvezené vlakom, najmä nábytok a umelecké diela, ktoré sa stali výbavou iných palácov a kaštieľov. Neskôr armáda zmenila uniformu z ríšskej na republikovú, neskôr aj nemeckú počas II. svetovej vojny. Najhoršie, čo sa mohlo zámku stať, bolo padnutie do rúk Červenej armády sovietskeho vojska. Takzvaní osloboditelia ho obsadili na dlhých desať rokov.

Rekonštrukcia
Až do roku 2002 sa aj pre finančné dôvodu príliš nesledoval stav zámku. Práve v tomto roku sa začalo s realizáciou revitalizácie zámku ako aj jeho okolia a v roku 2005 sa ukončili práce, ktoré sprístupnili zámok a aj širokú časť územia objektu návštevníkom. Od tej doby sa postupne pretvárali a zrekonštruovali okolité objekty, pričom v lete 2010 zostáva zrekonštruovať niektoré miestnosti v hlavnej panskej budove, celú zimnú záhradu (skleník - orangerium) na západnej strane, pričom ten na východnej, ktorého na týchto stránkach označíme tiež ako B, je už po kompletnej rekonštrukcii.